Mýty a pravdy o GMO

Prinášame slovenský preklad úryvkov z knihy GMO Myths and Truths od dlhodobej aktivistky proti GMO Claire Robinsonovej, profesora molekulárnej genetiky Michaela Antonioua a podnikateľa a zakladateľa viacerých organizácií venujúcich sa zdravému, bezpečnému a udržateľnému poľnohospodárstvu Johna Fagana.

UPOZORNENIE – DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE

O KNIHE

Na Slovensku, bohužiaľ, nie je dostupná literatúra pre tých, ktorí by sa chceli o problematike GMO a s ňou spojených rizikách prečítať viac. Preto sme sa rozhodli predstaviť aspoň základné informácie, ktoré prinášajú zahraniční aktivisti a experti na GMO a ich riziká. 

Kniha GMO Myths and Truths (Mýty a pravdy o GMO) z roku 2018 je už štvrtým vydaním a napriek roku vydania zostáva naďalej aktuálnou. Štvrté vydanie je doplnené o NGT (nové genomické technológie, v knihe: NPBT) GMO, ktoré sú teraz snahy deregulovať na úrovni EÚ. Celá kniha je rozdelená do kapitol; každá začína tzv. mýtom, pravdou a stručným vysvetlením, po ktorom nasleduje argumentácia opierajúca sa o množstvo vedeckej literatúry. So súhlasom autorov nižšie predstavujeme vlastný preklad každého mýtu, pravdy a krátkeho úvodu k mýtu z knihy a na koniec aj zoznam použitej literatúry pre každú kapitolu. 

Ak máte záujem dozvedieť sa o GMO viac, môžete si knihu v angličtine zakúpiť priamo od autorov na stránke GMWatch za výhodnejšiu cenu než vo veľkých internetových obchodoch.

Upozorňujeme, že ide o vlastný necertifikovaný preklad, pre referencie odporúčame obrátiť sa na originál.

O AUTOROCH KNIHY

Claire Robinson, MPhil je redaktorkou v GMWatch, verejnej spravodajskej a informačnej službe o geneticky modifikovaných (GM) potravinách a plodinách a s nimi súvisiacich pesticídoch.

John Fagan, PhD je poprednou autoritou v oblasti udržateľnosti potravinového a poľnohospodárskeho systému, biologickej bezpečnosti a bezpečnosti a autenticity potravín. Je úspešným podnikateľom v oblasti biotechnológií, založil, vybudoval a predal spoločnosť Global ID Group, ktorá patrila medzi priekopníkov vo vývoji molekulárno-biologických nástrojov na overovanie a podporu čistoty, bezpečnosti a udržateľnosti potravín. Dr. Fagan je spoluzakladateľom a hlavným vedcom Health Research Institute, neziskovej výskumnej a vzdelávacej inštitúcie, ktorá využíva najmodernejšie analytické metódy na skúmanie vzťahov medzi poľnohospodárskymi praktikami, hladinami mikronutrientov a chemických rezíduí v plodinách a zdravím spotrebiteľov. Je výkonným riaditeľom Earth Open Source Institute, neziskovej organizácie podporujúcej environmentálnu udržateľnosť a sociálnu zodpovednosť potravinového a poľnohospodárskeho systému, kde vedie výskum a riadi projekty poľnohospodárskeho rozvoja.

Michael Antoniou, PhD je Reader (docent) molekulárnej genetiky a vedúci skupiny pre génovú expresiu a terapiu na Katedre lekárskej a molekulárnej genetiky, Lekárska fakulta King’s College London, Spojené kráľovstvo. Má 34 rokov skúseností s využívaním technológií genetického inžinierstva, vrátane nástrojov na úpravu genómu, pri skúmaní organizácie a regulácie génov a publikoval viac než 100 recenzovaných vedeckých článkov. Je uvedený ako vynálezca na patentoch z oblasti biotechnológií génovej expresie. Jeho objavy v mechanizmoch regulácie génov sa používajú vo výskume aj pri vývoji diagnostických a terapeutických produktov pre genetické poruchy. Dr. Antoniou sa aktívne zaujíma o bezpečnosť GM plodín a s nimi spojených pesticídov. V posledných rokoch publikoval práce, ktoré preukazujú nerovnocennosť kukurice tolerantnej voči glyphosátu oproti ne-GM kukurici, ako aj závažnú toxicitu obličiek a pečene pri chronickej expozícii ultra-nízkej dávke prípravku Roundup.

1. MÝTUS: Genetické inžinierstvo je len rozšírením prirodzeného šľachtenia a nie je o nič rizikovejšie.

PRAVDA: Genetické inžinierstvo sa zásadne líši od prirodzeného šľachtenia a prináša konkrétne riziká.

MÝTUS V SKRATKE:
Táto kapitola sa zaoberá technikami genetickej modifikácie využívajúcimi rekombinantnú DNA. Takzvané „nové GM“ techniky, ktoré zástancovia GMO zvyčajne označujú ako Nové techniky rastlinného šľachtenia (New Plant Breeding Techniques – NPBT), sú pokryté v kapitole 2.

Zástancovia geneticky modifikovaných (GM) plodín tvrdia, že genetické inžinierstvo je len rozšírením prirodzeného rastlinného šľachtenia. Tvrdia, že GM je presnejšie a umožňuje vložiť gény kódujúce požadovanú vlastnosť (charakteristiku alebo znak) do hostiteľskej rastliny s minimálnymi neočakávanými účinkami.

Avšak proces GM transformácie je úplne umelý a v prírode by sa nikdy neudial. Postup GM, ktorý sa uplatňuje na väčšine bežne pestovaných GM rastlín – transgenéza – zahŕňa prenos génov medzi rôznymi druhmi a/alebo rôznymi ríšami živých organizmov. Spočíva v pestovaní rastlinných buniek na miskách v laboratóriu (tkanivové kultúry rastlinných buniek) a náhodnom vkladaní umelo skonštruovanej cudzej génovej jednotky do týchto buniek, čo následne mení genóm (celkovú DNA) hostiteľa. Pri tomto postupe neexistujú žiadne hranice – gény môžu byť prenášané medzi rôznymi druhmi a dokonca aj medzi ríšami.

Tieto procesy nie sú presné. Vklady génov sú náhodné a vysoko mutagénne (poškodzujú DNA). Vedú k nepredvídateľným zmenám v DNA a následne aj v proteínoch a celkovej biochemickej skladbe výslednej GM rastliny. To môže viesť k tomu, že GM rastlina bude mať neočakávané toxické alebo alergénne účinky a zmenenú nutričnú hodnotu, ako aj nepredvídateľné účinky na životné prostredie.

Cisgenéza – prenos génov medzi členmi toho istého alebo príbuzného druhu – sa často prezentuje ako bezpečnejšia než transgenéza, pretože vraj zahŕňa prenos genetického materiálu len medzi členmi toho istého alebo príbuzného druhu a nezavádzajú sa cudzie gény. Toto je však zavádzajúci argument, pretože väčšina faktorov, ktoré prispievajú k nekontrolovaným a nepredvídateľným účinkom GM, je vlastná základnej technológii rekombinantnej DNA, a teda spoločná pre cisgenézu aj transgenézu.

Navyše, génová kazeta použitá na prenos cisgénu je umelý konštrukt obsahujúci DNA sekvencie z iných druhov – čo robí tento proces transgénnym. Vkladanie cisgénovej kazety do DNA hostiteľskej rastliny je náhodné a mutagénne. Cisgenéza zahŕňa tkanivové kultúry, ktoré sú taktiež mutagénne. Dôkazy ukazujú, že cisgenéza môže viesť k významným neočakávaným zmenám v rastline.

2. MÝTUS: Takzvané „Nové techniky rastlinného šľachtenia“ – úprava genómu a RNA interferencia – sú presné, kontrolovateľné a bezpečné.

PRAVDA: Techniky úpravy genómu a RNA interferencie môžu mať neúmyselné účinky a výsledné produkty predstavujú riziká pre zdravie a/alebo životné prostredie.

MÝTUS V SKRATKE:
Techniky úpravy genómu, ako CRISPR-Cas9, TALENs, ZFNs a oligonukleotidmi riadená mutagenéza, ako aj techniky RNA interferencie, sa čoraz viac používajú na manipuláciu s potravinovými plodinami a hospodárskymi zvieratami.

Zástancovia tvrdia, že tieto techniky – ktoré označujú ako Nové techniky rastlinného šľachtenia (NPBTs) – sú presné, kontrolovateľné a prinášajú predvídateľné výsledky.

Tiež tvrdia, že zmeny génov dosiahnuté určitými aplikáciami úpravy genómu sú takého typu, ktorý by sa mohol vyskytnúť prirodzene.

Na tomto základe argumentujú, že potravinové produkty získané týmito technológiami by mali byť vyňaté z regulácie GMO alebo podliehať iba „miernej“ regulácii.

Avšak rastúci počet vedeckých výskumov ukazuje, že technológie úpravy genómu nie sú presné ani kontrolovateľné, ale spôsobujú väčšie než očakávané delécie DNA v cieľových miestach a poškodenia mimo cieľov, s nepredvídateľnými výsledkami.

RNA interferencia môže narušiť fungovanie aj iných génov než tých, na ktoré boli pôvodne zamerané. Navyše sa ukázalo, že molekuly RNA interferencie prežijú trávenie a vstupujú do tela konzumenta, kde môžu potenciálne zasahovať do kľúčových génových funkcií a viesť k nepriaznivým zdravotným účinkom.

V prípade potravinových rastlín vyrobených týmito technológiami môžu tieto účinky zmeniť biochémiu organizmu, čo môže viesť k objaveniu sa neočakávaných toxínov alebo alergénov alebo k zmenenej nutričnej hodnote.

3. MÝTUS: GM potraviny sú prísne testované a regulované z hľadiska bezpečnosti.

PRAVDA: Regulácia sa spolieha na testy bezpečnosti GM potravín vykonávané samotnými vývojárskymi spoločnosťami a regulačné procesy sú slabé.

MÝTUS V SKRATKE:
Tvrdenia, že GM potraviny sú rozsiahlo testované a prísne regulované, sú nepravdivé. V najlepšom prípade sú testované na bezpečnosť pred uvedením na trh samotnými spoločnosťami, ktoré majú z ich predaja zisk. Tieto testy sú však príliš slabé na to, aby preukázali bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o dlhodobú konzumáciu týchto produktov.

GM potraviny boli prvýkrát povolené v potravinovom reťazci v USA na základe tvrdenia, že sú všeobecne uznávané ako bezpečné (GRAS) – no žiadna GM potravina nikdy nespĺňala prísne kritériá GRAS.

V mnohých krajinách sú GM potraviny schvaľované regulátormi ako „podstatne ekvivalentné“ ne-GM plodinám. Keď sa však toto tvrdenie testuje priamymi experimentmi, GM plodiny často vykazujú neočakávané a neúmyselné rozdiely. Tieto rozdiely môžu spôsobiť, že GM potravina bude toxickejšia alebo alergénnejšia než jej ne-GM rodičovská odroda.

4. MÝTUS: Genetické inžinierstvo plodín nie je rizikovejšie než mutačné šľachtenie, ktoré je široko akceptované a nepodlieha regulácii.

PRAVDA: Genetické inžinierstvo aj mutačné šľachtenie sú rizikové a mali by byť prísne regulované.

MÝTUS V SKRATKE:
Zástancovia GM často porovnávajú genetickú modifikáciu s mutačným šľachtením vyvolaným žiarením alebo chemikáliami (mutagenézou) a tvrdia, že tieto metódy sú ešte mutagénnejšie než GM a prinajmenšom rovnako narúšajú génovú expresiu. Tvrdia, že plodiny vyvinuté mutačným šľachtením sú všeobecne považované za bezpečné a nespôsobili zdravotné problémy, a preto by GM plodiny nemali podliehať prísnejšej regulácii než plodiny získané mutačným šľachtením.

Niektorí zástancovia GM dokonca naznačujú, že mutagenéza je ekvivalentná konvenčnému šľachteniu.

Avšak hoci sa mutagenéza v konvenčnom šľachtení používa, mutačné šľachtenie nie je to isté ako konvenčné šľachtenie. Mutačné šľachtenie je nepredvídateľné a rizikové a plodiny vyprodukované týmto spôsobom by mali byť rovnako prísne regulované ako GM plodiny.

Mutačné šľachtenie sa nikdy nerozšírilo do širokého a trvalého používania, pretože je neefektívne. Štúdie na ovocných muškách ukazujú, že asi 70 % mutácií má škodlivé účinky, pričom zvyšok je buď neutrálny, alebo len slabo prospešný.

V 50. rokoch 20. storočia prebiehalo koordinované úsilie využiť žiarenie v rastlinnom šľachtení v rámci snáh jadrového priemyslu propagovať „mierové využitie atómu“. To prinieslo niekoľko užitočných alebo zaujímavých nových vlastností, ako napríklad polotrpasličí znak v ryži, ktoré sa používajú dodnes. No počet užitočných vlastností vytvorených mutagenézou je zanedbateľne malý v porovnaní s počtom znakov vytvorených konvenčným šľachtením.

Tvrdiť, že GM plodiny by sa nemali testovať na bezpečnosť, pretože GM je rovnako bezpečné ako mutagenéza, je ako porovnávať hru ruská ruleta hranú s jedným typom pištole s hrou ruskej rulety hranou s iným typom pištole. Ani jedna nie je odporúčaná.

5. MÝTUS: Nezávislé štúdie potvrdzujú, že GM potraviny a plodiny sú bezpečné.

PRAVDA: Nezávislý výskum GM potravín je ťažko realizovateľný alebo nemožný, no existujúce štúdie odhalili problémy a výskumníci boli za svoju prácu často napádaní.

MÝTUS V SKRATKE:
Hlbkové štúdie bezpečnosti potravín vyrobených z GM plodín, ktoré vykonávajú vedci nezávislí od GMO priemyslu, sú zriedkavé. Ich realizáciu sťažuje nedostatok financovania pre skutočne nezávislý výskum a ťažkosti s prístupom k GM semenám a ne-GM rodičovským odrodám.

Vedci, ktorí sa podarilo takýto výskum uskutočniť a odhalili riziká spojené s testovaným geneticky modifikovaným organizmom (GMO), často čelili prenasledovaniu. Niektorí zaplatili svojou kariérou alebo stratou financovania.

Tvrdenia, že sa v posledných rokoch zlepšilo prostredie pre nezávislých výskumníkov, neboli dokázané. Verejnosti nie sú známe žiadne príklady dohôd medzi výskumníkmi a spoločnosťami vyrábajúcimi GMO semená, takže verejnosť nemôže vidieť, aké obmedzenia sú výskumníkom ukladané.

6. MÝTUS: GM potraviny sú bezpečné na konzumáciu.

PRAVDA: GM plodiny majú toxické a alergénne účinky na laboratórne a hospodárske zvieratá.

MÝTUS V SKRATKE:
Často sa tvrdí, že neexistujú dôkazy o nebezpečenstve pre zdravie z GM plodín a potravín. Toto je však nepravda. Recenzované vedecké štúdie našli známky toxicity a toxické aj alergénne účinky u laboratórnych a hospodárskych zvierat kŕmených GMO.

Väčšina kŕmnych štúdií so zvieratami na GMO je iba krátkodobá alebo strednodobá. Potrebné sú dlhodobé a viacgeneračné štúdie, aby sa ukázalo, či zmeny zistené v kratších štúdiách prerastú do vážnych ochorení, predčasného úmrtia alebo problémov s reprodukciou a vývinom. Takéto štúdie však regulátori nikde na svete nevyžadujú.

Priemysel a regulačné orgány často odmietajú zistenia toxicity v kŕmnych pokusoch s tvrdením, že nie sú „biologicky významné/relevantné“. Tieto pojmy však nikdy neboli presne definované a sú vedecky bezvýznamné.

Tvrdenia, že Američania zjedli milióny jedál obsahujúcich GMO bez nepriaznivých účinkov, sú nevedecké a zavádzajúce. Neboli urobené žiadne epidemiologické štúdie, ktoré by ukázali, či GM potraviny ovplyvňujú zdravie Američanov. Navyše, v USA neboli GM potraviny označované, takže neexistuje spôsob, ako vysledovať akékoľvek účinky.

Je však známe, že zdravie Američanov sa od zavedenia GM potravín zhoršilo. Príčina nie je známa, no GM potraviny a/alebo pesticídy s nimi spojené nemožno vylúčiť.

7. MÝTUS: Mnohé dlhodobé štúdie dokazujú, že GM potraviny sú bezpečné.

PRAVDA: Vykonalo sa len málo dlhodobých štúdií, pričom niektoré ukazujú toxické účinky GM potravín.

MÝTUS V SKRATKE:
Niektorí zastáncovia GMO a vedci tvrdia, že mnohé dlhodobé štúdie na zvieratách ukázali, že GM potraviny sú bezpečné. Toto však nie je pravda. Vykonalo sa len málo dlhodobých a dôkladných štúdií, a z tých, ktoré sa uskutočnili, niektoré ukázali toxické účinky.

Dlhodobé štúdie na zvieratách sú dôležité, pretože môžu odhaliť nepriaznivé účinky GMO stravy, ktoré sa prejavia až po určitom čase, napríklad poškodenie orgánov a rakovina. Väčšina štúdií na GM potravinách je krátkodobá alebo strednodobá. Žiadny regulačný orgán na svete nevyžaduje štúdie na zvieratách dlhšie ako 90 dní u potkanov (čo zodpovedá iba 7–8 rokom u človeka).

Správa od Snella a kolegov, ktorá má prezentovať dlhodobé štúdie dokazujúce bezpečnosť GM potravín, je zavádzajúca. Mnohé zo štúdií nie sú skutočne dlhodobé a autori používajú dvojité štandardy: odmietajú zistenia škodlivých účinkov, ale prijímajú zistenia bezpečnosti bez ďalšej kritiky.

Zdravotné účinky zistené v dlhodobých štúdiách na zvieratách nemožno predpovedať len analýzou zloženia GM potraviny.

V skutočnosti bolo vykonaných len málo dlhodobých a dôkladných štúdií, a z tých, ktoré existujú, niektoré ukázali toxické účinky GM potravín. Navyše, mnohé štúdie, ktoré sú označované ako dlhodobé, v skutočnosti dlhodobé nie sú. Nasleduje analýza niekoľkých skutočne dlhodobých štúdií a recenzia, ktorá sa snaží preskúmať dlhodobé štúdie na GMO.

8. MÝTUS: Správa Nicoliaho zhromažďuje viac ako 1 700 štúdií, ktoré dokazujú, že GMO sú bezpečné.

PRAVDA: Mnohé z týchto prác nedokazujú bezpečnosť GMO, niektoré ukazujú, že niektoré GMO sú škodlivé, a dôležité štúdie relevantné pre bezpečnosť GMO sú vynechané alebo ignorované.

MÝTUS V SKRATKE:
Správa od Nicoliaho a kolegov, publikovaná v roku 2013, sa často používa na tvrdenie, že viac ako 1 700 štúdií ukazuje, že GMO sú bezpečné. Toto však nie je pravda.

Väčšina štúdií uvedených v recenzii neposkytuje žiadne pevné údaje o bezpečnosti GMO pre zdravie alebo životné prostredie.

Niektoré zo štúdií uvedených v recenzii dokonca ukazujú riziká alebo skutočné škody spôsobené GMO, čo autori zhodnotenia neuvádzajú. Iné štúdie, ktoré poskytujú užitočné údaje o bezpečnosti GMO, sú vynechané.

Recenzia navyše zavádzajúco popisuje údajnú vedeckú kontroverziu okolo výskumu, ktorý ukazuje, že Bt toxíny v GM Bt plodinách poškodzujú organizmy, ktoré nie sú ich cieľom. Vedecky opodstatnený záver z experimentálnej literatúry na túto tému je, že Bt toxíny majú škodlivé účinky na tieto necieľové organizmy. Napriek tomu recenzia Nicoliaho naznačuje, že sú pre tieto organizmy bezpečné.

9. MÝTUS: Správa Van Eenennaamovej pracovalo s údajmi o 100 miliardách zvierat a zistila, že GMO sú bezpečné.

PRAVDA: Správa neobsahuje žiadne údaje, ktoré by dokazovali bezpečnosť GMO.

MÝTUS V SKRATKE:
Recenzia Van Eenennaamovej a Youngovej (2014) bola citovaná ako dôkaz bezpečnosti GMO. Recenzia zohľadnila 29 rokov údajov o produktivite hospodárskych zvierat v USA pred a po zavedení GMO, predstavujúc viac ako 100 miliárd farmárskych zvierat. Tieto údaje neukazujú zhoršenie zdravia zvierat po zavedení GM krmiva, a preto sa tvrdí, že GMO nespôsobujú zdravotné problémy zvieratám.

Avšak recenzia nám poskytuje veľmi málo informácií o bezpečnosti GMO. Údaje o „100 miliardách zvierat“ nie sú kontrolovateľné pre množstvo premenných. Nie je ani známe, koľko z týchto zvierat skutočne konzumovalo GMO a ako dlho. Neuveriteľných 98,45 % zo 100 miliárd citovaných zvierat sú hydina, ktorá nie je vhodným modelom pre posudzovanie zdravotných rizík u cicavcov vrátane ľudí. Celkovo 92,17 % zvierat sú brojlery, s maximálnou komerčnou dĺžkou života iba 49 dní (len zlomok prirodzenej dĺžky života kurčaťa).

Tieto údaje teda nedávajú žiadne informácie o dlhodobých zdravotných účinkoch GMO u hydiny a ani o akýchkoľvek zdravotných účinkoch, krátkodobých alebo dlhodobých, u cicavcov vrátane ľudí.

10. MÝTUS: GM plodiny zvyšujú potenciálnu úrodu.

PRAVDA: GM plodiny nezvyšujú potenciálnu úrodu. 

MÝTUS V SKRATKE:
Zastáncovia GMO tvrdia, že GM plodiny zvýšili úrodu plodín. Toto však nie je pravda. Hoci nárast úrody bol zaznamenaný u hlavných plodín v 20. storočí, bol spôsobený vylepšeniami tradičným šľachtením, nie GM vlastnosťami. V niektorých prípadoch GM plodiny dávajú menšiu úrodu než ne-GM plodiny.

Veľká úroda je komplexná genetická vlastnosť, založená na viacerých génoch, a nemožno ju jednoducho geneticky vylepšiť. Prakticky všetky komerčne dostupné GM vlastnosti poskytujú odolnosť voči herbicídom alebo hmyzu, alebo oboje. Vysoko úrodné GM odrody sú v podstate vysoko úrodné ne-GM plodiny, ku ktorým boli pridané GM vlastnosti ako odolnosť voči herbicídom alebo hmyzu.

Tvrdenia, že GM Bt bavlna zvýšila úrodu bavlny v Indii, neobstojí pri dôkladnej analýze, pretože nárast úrody nastal ešte pred širokým zavedením Bt bavlny. Po tom, ako Bt bavlna začala dominovať indickej produkcii, úroda klesla. Teraz, keď Bt bavlna padla za obeť škodcom, farmári sa vracajú k ne-GM bavlne.

11. MÝTUS: GM plodiny znižujú používanie pesticídov.

PRAVDA: GM plodiny zvyšujú používanie pesticídov.

MÝTUS V SKRATKE:
Zastáncovia GM plodín tvrdia, že znižujú používanie pesticídov (pojem „pesticíd“ zahŕňa herbicídy, insekticídy a fungicídy). Toto však nie je pravda.

Od zavedenia GM plodín v USA sa celkové používanie pesticídov zvýšilo približne o 183 miliónov kg (404 miliónov libier), alebo asi o 7 % v porovnaní s tým, čo by sa použilo na rovnakých plochách ne-GM plodín.

Malé počiatočné zníženie používania chemických insekticídnych postrekov v dôsledku GM Bt plodín sa stalo ireleventným, kvôli veľkému nárastu používania herbicídov v dôsledku zvýšenia používania GM herbicídom odolných plodín.

Široké používanie plodín odolných voči glyphosatu viedlo k šíreniu superburín odolných voči glyphosatu na amerických farmách. Odpoveďou GMO priemyslu bolo vyvinúť plodiny odolné voči iným herbicídom, vrátane 2,4-D a dicamby.

Tento model poľnohospodárstva, nazývaný „chemický bežiaci pás“, je neudržateľný a obzvlášť nevhodný pre farmárov v Globálnom Juhu.

GM Bt plodiny sú samy osebe insekticídom, takže celkovo neodstraňujú ani neznižujú insekticídy, iba menia typ a spôsob ich použitia – z postreku na vlastnú tvorbu. Navyše tvrdenia o znížení používania insekticídov pri zavedení Bt plodín nezohľadňujú insekticídne ošetrenie semien neonicotinoidmi, ktoré sa zvýšilo spolu s Bt plodinami. Tiež nezohľadňujú rýchlo sa vyvíjajúcu rezistenciu škodcov na Bt toxíny v GM Bt plodinách.

12. MÝTUS: Pesticídy spojené s GM plodinami sú bezpečné.

PRAVDA: Pesticídy spojené s GM plodinami predstavujú riziká pre zdravie a životné prostredie.

MÝTUS V SKRATKE:
GM plodiny odolné voči herbicídom absorbujú herbicídy do svojich tkanív. Ľudia a zvieratá, ktoré tieto plodiny konzumujú, teda prijímajú rezíduá herbicídov.

Štúdie ukazujú, že herbicídy používané na GM plodinách – glyphosate (najčastejšie predávaný ako Roundup), glufosinate, 2,4-D a dicamba – sú toxické pre ľudí a zvieratá.

V roku 2015 agentúra pre rakovinu Svetovej zdravotníckej organizácie vyhlásila, že glyphosate, ktorý sa aplikuje na viac ako 85 % GM plodín na svete, je pravdepodobný karcinogén pre ľudí.

Hodnotenia bezpečnosti pesticídov vykonávané regulátormi vychádzajú zo starej predstavy, že toxickosť vždy rastie s dávkou a nízke úrovne, ktorým sme vystavení, sú bezpečné. Toto je v rozpore s výskumom, ktorý ukazuje, že pesticídy môžu spôsobovať endokrinné (hormonálne) poruchy a poškodzovať zdravie aj pri nízkych dávkach, ktoré regulátori považujú za bezpečné.

Okrem hlavnej účinnej látky (napr. glyphosate v Roundupe) pesticídne zmesy obsahujú prídavné látky alebo „adjuvanty“. Tieto zmesy nie sú dostatočne testované na bezpečnosť pri reguláciách, no akademickými štúdiami sa zistilo, že sú vo všeobecnosti toxickejšie než izolované účinné látky.

Bt insekticídne toxíny tvorené v GM Bt plodinách sa líšia od prírodného Bt, ktorý aplikujú organickí a konvenční farmári, a boli zistené toxické účinky na necieľové hmyzy a cicavce. Podľa patentu Monsanto boli tieto toxíny geneticky upravené, aby boli „super toxíny“.

13. MÝTUS: GM plodiny odolné voči herbicídom sú šetrné k životnému prostrediu.

PRAVDA: GM plodiny odolné voči herbicídom sú pokračovaním chemicky náročného poľnohospodárstva a predstavujú ohrozenie pre životné prostredie.

MÝTUS V SKRATKE:
Zastáncovia GMO tvrdia, že GM plodiny odolné voči herbicídom (najmä tie s odolnosťou voči glyphosatu) sú klimaticky šetrné, pretože umožňujú farmárom používať systém bez obrábania pôdy (no-till), v ktorom sa buriny kontrolujú herbicídmi namiesto orby. No-till má šetriť pôdu a vodu a údajne znižovať emisie oxidu uhličitého tým, že sa v pôde viaže viac uhlíka.

Avšak údaje ukazujú, že:

• Zavedenie GM plodín v USA výrazne nezvýšilo používanie no-till systému;
• Keď sa zohľadní ekologické poškodenie spôsobené herbicídmi, GM sója je pre životné prostredie horšia než ne-GM sója, či už v systémoch no-till alebo orby;
• Polia s no-till nezväzujú viac uhlíka než oraná pôda, ak sa berú do úvahy hĺbky pôdy väčšie ako 30 cm.

Farmárske skúšky vo Veľkej Británii ukázali, že GM plodiny odolné voči herbicídom sú vo všeobecnosti horšie pre biodiverzitu než ne-GM plodiny pestované konvenčnými chemicky náročnými metódami.

Dnes je všeobecne akceptované, že GM plodiny odolné voči glyphosatu sú hlavným faktorom masívneho poklesu populácie motýľa monarcha v USA. Dôvodom je, že vŕbovka (milkweed), jediná potrava lariev monarcha, bola z poľnohospodárskych polí vyhladená postrekovaním glyphosatom na týchto GM plodinách.

14. MÝTUS: GM plodiny môžu „koexistovať“ s ne-GM a organickými plodinami.

PRAVDA: Koexistencia v praxi znamená šírenie kontaminácie ne-GM a organických plodín.

MÝTUS V SKRATKE:
„Koexistencia“ GM plodín s ne-GM a organickými plodinami nevyhnutne vedie ku kontaminácii ne-GM a organických plodín. To odoberá možnosť voľby farmárom aj spotrebiteľom a núti všetkých produkovať a konzumovať plodiny, ktoré môžu byť GM kontaminované do neurčitej budúcnosti.

Od prvého uvedenia GMO došlo k množstvu prípadov kontaminácie GM plodín, pretože GMO priemysel nedokáže kontrolovať šírenie svojich patentovaných génov. Tieto udalosti stáli potravinársky a GMO priemysel aj vládu USA miliardy dolárov v dôsledku stratených trhov, súdnych odškodnení, kompenzácií pre producentov a stiahnutia produktov z trhu.

GM plodiny nemusia byť komerčne pestované, aby spôsobili kontamináciu. Došlo k mnohým incidentom kontaminácie ne-GM plodín a potravín z údajne kontrolovaných pokusných polí a obmedzených uvoľnení. Mnohé z týchto incidentov sa stali v USA.

Prieskum organických farmárov v USA zistil, že jeden z troch farmárov sa stretol s kontamináciou GMO na svojej farme. Z tejto kontaminovanej produkcie malo 52 % farmárov zásielky odmietnuté kupujúcim kvôli obsahu GMO. Priemerná strata z odmietnutia zásielky pre prítomnosť GMO počas jednej sezóny bola 4 500 USD.

15. MÝTUS: GM plodiny sú potrebné pre uživenie sveta.

PRAVDA: GM plodiny sú bezvýznamné z hľadiska potravinovej bezpečnosti

MÝTUS V SKRATKE:
Zastáncovia GMO opakovane tvrdia, že GM plodiny sú potrebné na uživenie rastúcej svetovej populácie. Toto však nie je pravda. Už dnes vyrábame dosť potravín pre 14 miliárd ľudí, čo je oveľa viac, než bude potrebné na kŕmenie predpokladanej svetovej populácie 9 miliárd v roku 2050.

Ľudia sú hladní nie kvôli nedostatku potravín, ale kvôli chudobe: nemôžu si dovoliť kúpiť jedlo a nemajú pôdu, na ktorej by ho mohli pestovať.

Konvenčné šľachtenie rastlín naďalej prekonáva GMO pri produkcii plodín s vyššou úrodou a ďalšími užitočnými vlastnosťami, ako je odolnosť voči extrémnemu počasiu a cnekvalitnej pôde, odolnosť voči chorobám s komplexnými znakmi a zvýšená nutričná hodnota.

Experimenty s GM plodinami zamerané na chudobných a malých farmárov v Afrike skončili neúspechom. Medzitým boli ne-GM alternatívy vyvinuté za zlomok nákladov a oveľa kratší čas než bolo potrebné na vytvorenie GM verzií.

Použité zdroje a literatúra pre jednotlivé kapitoly sú uvedené v PDF verzii článku nižšie.