O hlade vo svete a jeho príčinách

V článku predstavujeme štatistiku o úrovni hladu vo svete a naše názory o príčinách hladu vo svete, možnostiach jeho prekonania a falošných možnostiach, ktoré naopak môžu celú situáciu zhoršiť. 

UPOZORNENIE – DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE

ŠTATISTIKA HLADU

Podľa posledného reportu Food and Agriculture Organization of the United nations: The State of Food Security and Nutrition in the World 2025 (ďalej SOFI 2025), môžeme konštatovať, že napriek za posledné roky mierne sa zlepšujúcim trendom, svet hlad neprekonáva ani nesmeruje k svojmu cieľu prekonania hladu do roku 2030. 

Podľa odhadov SOFI 2025 v roku 2024 bolo podvyživených zhruba 8,2% (673 mil.) svetovej populácie, pričom 31,9% (2,6 mld.) populácie si nemôže dovoliť zdravú stravu. Štatisitka sa mierne zlepšuje (viď obrázok č.1), v roku 2023 malo byť podvyživených 8,5% ľudí a v 2022 8,7% svetovej populácie. Každopádne sa nám nedarí vrátiť k historickému minimu 7,1% (546 mil.) z roku 2017. 

Hlad sa zvýšil počas pandémie a vojnou na Ukrajine, kedy výrazne narástli ceny potravín vplyvom klimatických zmien, rastu cien energií a monetárnej politike krajín – zvýšená tlač peňazí. Je dôležité podotknúť, že podľa SOFI 2025 ceny najviac narástli v najchudobnejších krajinách, viď obrázok č.2. 

PRÍČINY A RIEŠENIA HLADU VO SVETE

Svetovo hlad podľa aktuálnych trendov pomaly klesá, ale podľa štatistiky výrazne narástol najmä v Afrike, kde aj naďalej pokračuje v raste. Geneticky modifikované organizmy (GMO) ani ich novšie verzie (NGT) tento problém nedokážu vyriešiť z dlhodobého hľadiska. Tieto rastliny fungujú na princípe, že sú odolnejšie voči pesticídom a herbicídom, čím môžu byť postrekované vo vyššej miere, alebo si vytvárajú tieto látky sami v sebe. Okrem toho, že sa nimi ohrozuje životné prostredie, tak týmto spôsobom by sa naopak znížila možnosť prístupu k zdravej strave, ku ktorej podľa SOFI 2025 stále nemá prístup tretina svetovej populácie, tým že by sa také potraviny miešali s tými zdravými. Na druhej strane zníženie ceien potravín implementáciou GMO do poľnohospodárstva nie je nutnosťou pre EÚ, čo sa snaží v súčasnosti presadiť pro-GMO lobby.  

Okrem toho, že máme teoreticky bezcenné peniaze, ktorých hodnota neustále klesá, napriek tomu, že ceny produkcie v zlatom ekvivalente historicky v dlhodobom hotizonte klesajú, tak je hlavnou príčinou hladu, podľa nás, ľudská chamtivosť a absencia solidarity. Hlad mohol byť už dávno prekonaný, iba koloniálne vykorisťovanie spôsobuje, že v niektorých krajinách je nestabilita a teda aj hlad. Kedysi boli jednotlivé regióny informačne a potravinovo oddelené, no vo veľa častiach sveta sa už aj v 18. storočí dokázal prekonať hladomor dovozom potravín z oblastí s lepšou úrodou. 

Dôležitým systematickým problémom je, že v rozvíjajúcich sa krajinách roľníci používajú jednoduché technológie rastlinnej výroby, zväčša všetko robia ručne – efektivita práce a úroda je preto oveľa nižšia, ako by bol jej potenciál. Najefektívnejším krokom pre zlepšenie potravinovej produkcie by bola modernizácia poľnohospodárstva v Afrike, prípadné vytváranie roľníckych družstiev v oblastiach, kde je pôda medzi ľuďmi roztrúsená na menšie parcely. Príklad si treba brať z Holandska, ktoré ako malá krajina je dlhodobo jedným z najväčších potravinových exportérov na svete (2. na svete podľa celkových peňažných objemov). Ako krajina, kde je zatiaľ v rámci EÚ GMO zakázané, dokázala vybudovať moderné silné a efektívne poľnohospodárstvo na svojom území vytváraním aj moderných gigantických sklenníkov s udržiavanou klímou, kde Holanďania dosahujú aj niekoľko úrod za rok. 

Vážnym problémom je, že v rozvinutých krajinách je nadmerný denný kalorický príjem a rastúci podieľ obéznej populácie – 54% ľudí s nadváhou a 18% obéznych v krajinách OECD v roku 2021. V rozvinutých krajinách sa aj enormne plytvá s potravinami a denne sa ich tony vyhadzujú do odpadu, čo je ďalším dôkazom potvrdzujúcim fakt nerovnomernej distribúcie dostupnosti potravín vo svete. Už len vyriešenie tohto problému by výrazne pomohlo priblížiť sa k cieľu odstránenia hladu vo svete. 

V neposlednom rade je dôležité spomenúť, že v súčasnosti sa enormné množstvo potravín preváža z regiónu do regiónu, čím zbytočne narastá  ich uhlíková stopa, čo je v priamom rozpore so zelenými cieľmi EÚ. Väčšina krajín, rovnako ako Slovensko tento problém nezvládajú systematicky riešiť, kedy sa aj do našej krajiny vozí lacná GMO sója z Brazílie ako krmivo pre náš dobytok napriek našej sebestačnosti v produkcii sóje. Z dôvodu absencie riešenia tohoto problému našim Ministerstvom pôdohospodárstva sa väčšina našej sóje vyváža do zahraničia. Vytvorenie jednoduchécho mechanizmu by mohlo tento problém na Slovensku odstrániť.