Obrázok: macrovector / Freepik
Trump pred stretnutím so Si Ťin-pchingom v Kórei vyhlásil, že Amerika obnoví testy jadrových zbraní. Urobil to potom, čo Rusko vykonalo testy rakety s jadrovým pohonom Burevestnik a testy jadrového torpéda Posejdon.
UPOZORNENIE – DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE
30. 10. 2025 Trump oznámil okamžitý začiatok jadrových testov USA. Nie je jasné, či sa nakoniec budú testovať jadrové zbrane alebo ich nosiče. Trump to pravdepodobne vyhlásil z taktických dôvodov pred stretnutím s generálnym tajomníkom ÚV KS Číny Si Ťin-pchingom. Jediná stále platná dohoda o obmedzení jadrových zbraní medzi Ruskom a USA — tzv. New START — vyprší 5. februára 2026. Obe strany dlhodobo vedú dialóg o jej predĺžení, no Trump odmieta novú dohodu podpísať bez toho, aby sa k nej Čína pripojila. Čínsky nukleárny arzenál a platformy na jeho použitie rastú najrýchlejšie zo všetkých krajín a arzenál Číny by mohol v priebehu niekoľkých rokov alebo desaťročí dosiahnuť rozmery porovnateľné s Ruskom a USA.

Obr. č.1: Jadrové zbrane vo svete – január 2025 (zdroj: SIPRI)
Podľa SIPRI (viď obr. č. 1) má najviac rozmiestnených jadrových zbraní USA (1770), potom Rusko (1718), následne Francúzsko (280), Spojené kráľovstvo (120) a Čína (24), ktorá však má už na skladoch pripravených 576 jadrových hlavíc.
Rusko testovalo svoju raketu s plochou dráhou letu s jadrovým pohonom Burevestnik 21. októbra a 28. októbra testovalo torpédo s jadrovým pohonom Posejdon. Obe zariadenia sú schopné niesť jadrovú nálož. Burevestnik je schopný lietať niekoľko dní (údajne aj mesiac) po celej Zemi v nízkej výške, čím sa na rozdiel od medzikontinentálnych balistických rakiet dokáže vyhnúť včasnej detekcii. Posejdon dokáže plávať po oceánskom dne celej planéty a dlhý čas ticho čakať na odpálenie na určitom mieste. Posejdon dokáže svojou nukleárnou explóziou vyvolať rádioaktívne tsunami, ktoré by mohlo zničiť americké pobrežia alebo americké flotily.
Otázkou zostáva, čo plánuje Amerika robiť, nakoľko testy nukleárnych zbraní sa nevykonávajú žiadnou krajinou okrem KĽDR. Počas studenej vojny sa vykonalo približne 2000 jadrových testov. Na základe teórie o jadrovej zime sa testy neskôr začali obmedzovať, až sa dospelo k záveru, že sa budú vykonávať iba podzemné testy. Teória o jadrovej zime hovorí v skratke o tom, že v prípade jadrovej vojny sa do vyšších vrstiev atmosféry nárazovo dostane veľké množstvo aerosolov, ktoré zatienia Zem a tým na Zemi klesne teplota. Takéto ochladenie by spôsobilo globálny hladomor a zánik ľudskej civilizácie, teda jadrová zima je najväčším rizikom globálnej jadrovej vojny.
Ak Amerika obnoví testy jadrových zbraní, Rusko už avizovalo, že ich obnoví tiež. Tým by mohla vzniknúť reťazová reakcia, čím by sa testy mohli rozšíriť po celej planéte a neskôr nemusia byť obmedzené len na podzemné testy. Podobné kroky nevedú k deeskalácii mimoriadne napätej situácie vo svete. Riziko použitia jadrových zbraní je nemalé vo viacerých regiónoch, kde hrozia konflikty medzi jadrovými mocnosťami.

v3ritas.sk