Nevyhnutnosť prípravy na zmeny v Európe


V článku predstavujeme krátku úvahu o možnej kríze Európskej únie. Súčasné trendy naznačujú, že v najbližšom desaťročí dôjde k transformácií svetového poriadku, čo môže mať veľké dopady na EÚ, preto je dôležité pripraviť sa aj na možnosť jej výrazného oslabenia. Cieľom článku nie je vyjadrovať postoj k EÚ ale vyjadriť sa k nevyhnutnosti prípravy na negatívne scenáre vývoja EÚ.

UPOZORNENIE – DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE

NEMECKÁ PRÍPRAVA NA KOLAPS V EURÓPE

V roku 2017 vyšiel v nemeckom týždenníku Der Spiegel článok o tom, že Ministerstvo obrany Nemecka vypracovalo dokument „Strategické výhliadky 2040“. Ide o rozsiahlu prácu, v ktorej sú predstavené scenáre vývoja svetového poriadku a jeho dopady na Európu. 

Dokument pracuje so scenármi sformovania bipolárneho alebo multipolárneho svetového poriadku. Podstatné je, že väčšina scenárov počíta so značným oslabením Európskej únie dokonca až s jej rozpadom. Dôležitým aspektom v predstavených negatívnych scenárov je oslabenie štruktúr NATO, čoho predzvesti sa začali prejavovať po zvolení prezidenta Trumpa (viac v našom predošlom článku). Prípadným vystúpením USA, čím by sa oslabilo NATO by vznikla príležitosť, v tomto prípade aj nevyhnutnosť, vytvorenia nezávislej od USA európskej obrany, ktorú sa nedarí pretaviť do reality od vzniku EÚ, kde hlavným odporcom tejto myšlenky bolo už vystúpené z EÚ Spojené kráľovstvo. 

V najnegatívnejšich z predstavených scenárov dochádza aj k rozpadu EÚ a tu nastáva otázka, čo by to znamenalo pre Slovensko, ktoré je na akékoľvek zmeny absolútne nepripravené, nakoľko podobné strategické plánovanie v slovenských štátnych inštitúciach neexistuje. 

ALTERNATÍVY PRE NÁS? 

Z kultúrno-historického hľadiska sú Slovensku najbližšie krajiny bývalej Habsburgskej monarchie a to najmä: Česko, Maďarsko a Rakúsko. Vyšehradská štvorka, ktorá združuje Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko, vznikla ako projekt pre spoločnú integráciu združených krajín do EÚ, no v dnešnej dobe je prakticky nefunkčná. Združovanie s Poľskom na vysokej kultúrno-policko-bezpečnostnej úrovni by mohlo byť v budúcnosti nebezpečné nakoľko Poľsko vybudováva jednu z najsilnejších armád v Európe a hrozilo by, že by mohlo byť výrazným dominantom a presadzovať svoje ambície v podobnom zoskupení, ktoré by mohli byť v rozpore s našimi záujmami alebo záujmami celého zoskupenia. 

Z ekonomického hľadiska sú vyššie uvedené krajiny dlhodobo našimi najbližšími obchodnými partnermi po Nemecku, na ktorom závisí náš export. Rozpad Európskej únie by mal katastrofálne dopady na slovenské hospodárstvo, ak by sa nezabezpečili obdobné dohody, s krajinami, kde exportujeme našu priemyselnú, najmä automobilovú produkciu. Je potrebné sa na podobné scenáre pripraviť nehovoriac o tom, že Slovensko je príliš závislé na exporte automobilov, nakoľko je už dlhodobo upozorňované, že takáto jednosmerná špecializácia nášho hospodárstva prináša vysoké riziká v budúcnosti, keďže európska automobilová produkcia je ohrozená tou čínskou. 

RIZIKO NAPADNUTIA? 

Predstavme si scenár, kde je okolie EÚ v plameňoch a po celom svete sa spúšťajú staré tzv. zamrznuté konflikty. Z dlhodobého hľadiska sa nedá úplne vylúčiť ani napadnutie našim susedom, nakoľko je princíp nemennosti hraníc dlhodobo naštrbený. Z daného hľadiska je v záujme Slovenska byť v silnej európskej obrannej aliancií, ktorá má v súčasnosti možnosť sformovať sa, ak trendy dezintegrácie NATO budú pokračovať. 

Keby krajiny EÚ spoja svoje obranné rozpočty (aj do súčasného zvyšovania), tak EÚ má dlhodobo na to, aby sformovala jedny z najsilnejších ozbrojených síl na svete. Samotné NATO jednoznačne aj tak negarantuje vojenskú podporu zmluvnej strane, ktorú popisuje článok 5 Severoatlantickej zmluvy (zvýraznená časť o pomoci napadnutej krajine): 

„Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým, a preto odsúhlasili, že ak nastane taký ozbrojený útok, každá z nich uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu, uznané článkom 51 Charty Spojených národov, pomôže zmluvnej strane alebo stranám takto napadnutým tým, že bezodkladne podnikne sama a v súlade s ostatnými stranami takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, včítane použitia ozbrojenej sily, s cieľom obnoviť a udržať bezpečnosť severoatlantickej oblasti.“

Toto potvrdzujú aj viaceré analýzy. Aj z tohoto dôvodu je v záujme Európy vytvárať vlastné bezpečnostné štruktúry a v prvom rade systém kolektívnej obrany, ktorý by predišiel potenciálnym konfliktom medzi krajinami súčasnej EÚ, prípadne medzi krajinami Európskeho svetadielu.